Takže po veľkej pauze (veľmi sa ospravedlňujem ...príčina: škola!!) je tu pokračovanie. Dúfam, že sa bude páčiť. Prosím o komentáre   Enjoy it...

„Večera je hotová.“ Oznámil Daniel a sadol si vedľa Sam.

„Dobre.“ Povedala Sam a čakala, že ju Danny nechá  na pokoji. Ale on len sedel a premeriaval si ju. Sam to už nevydržala. „Ešte niečo?“ spýtala sa.

„Ja len ,že či to nie je náhodou len nejaký žart...“ odkašlal si. „veď už si nás toľkokrát napálila.“

Sam sa rozpačito zasmiala. „Čo? Ja, nie som zrovna typ na žarty.“

„To sme si mysleli aj my, pokiaľ si sa nevydala za Jacka. S Teal´com tipujeme, že ti niečo dal do mozgu.“

Sam sa na neho zmätene pozrela, všetci boli iný, taký uvoľnený  „až moc“ pomyslela si Sam pri pohľade na Daniela, ktorý sa začal strašne smiať.

„Musím uznať, že na žarty vážne nie si.“ Povedal so smiechom, že mu bolo ledva rozumieť.  Sam sa zamračila a Danny prestal so smiechom. Narovnal sa a upravil si okuliare. „Keďže nemáme prístup k...“ Daniel rozhodil rukami a pozrel na Sam,  tá prikývla, že rozumie. „myslel som si...“  Daniel nestihol dopovedať pretože sa do miestnosti pribehli deti ešte s školskými taškami.

„Mami, dnes som dostala dve jednotky!“ hrdo sa chválilo malé dievčatko a dalo Sam pusu. Malý Jack vôbec nevyzeral nadšene. Tiež dal pusu Sam a odchádzal do kuchyne.

„No tak pochváľ sa, Jack!“ vyzvalo ho dievča. Jack zastal a otočil sa.

„Každý nemôže byť taký šprt ako ty, Grace!“

Grace sa po ňom zahnala. „Ja nie som šprt, ja sa len poctivo učím a aspoň...“

Junior Jack chcel ešte niečo povedať ale O´neill mu  zakryl ústa rukou. „Aké je pravidlo prvé?“ opýtal sa vážne.

Grace sklonila hlavu  zamrmlala. „Nehádať sa.“

Jack pustil chlapcovi ústa a postrapatil mu vlasy. „Teraz si choďte umyť ruky a čaká vás večera.“

Deti zavyli niečo ako...oúú. „Varil Daniel.“ Dodal Jack. Deti sa okamžite usmiali a rozbehli do kúpeľne. Sam sa zatvárila nechápavo a Jack ,ktorý uvidel jej výraz tváre vysvetlil: „Väčšinou na večeru varíš zeleninu a tuto náš Danny...“ potľapkal Daniela po pleci. „...varí  kura s ryžou a plus k tomu jeho špeciálne archeologické sušienky.“

Danielove oči sa hneď rozžiarili, chcel začať rozprávať o svojich sušienkách , keď ho v poslednej stotine zastavil Jack.

Po večeri, ktorá mimochodom Sam veľmi chutila sa Daniel a Teal ´c odobrali preč. Danny sľúbil, že na niečo príde, ak nie tak obvolá pár ľudí a vibavý niekoľko potrebných prístrojov. Zatiaľ čo Jack uložil deti do postele sa Samantha osprchovala. Sam sa do sucha poutierala uterákom, prezliekla sa do pyžama, ktoré našla v skrini a vošla do spálne. Jack mal dole tričko a Sam mohla jasne vidieť jeho vypracovaný chrbát. Odkašlala si. Jack sa otočil. Stáli od seba 2 metre, pozerali si do očí ale ani jeden nič nehovoril.  Sam sa strácala v jeho čokoládových očiach a Jack v tých jej. Až potom čo si uvedomil, že tie studničkové oči nepatria jeho žene- pravej Sam, ktorú miluje odvrátil pohľad. „Vyspím sa na gauči.“ oznámil Jack.

„Nie to, nie. Mne gauč nevadí...“ koktala Sam.

„Ráno by si bola rozlámaná.“ stál si Jack za svojím.

„A čo vy, pane? Predsa nebudete...“

„Jack! Som Jack a tykaj mi! Na verejnosti bude znieť divne ak mi budeš vykať! Dobrú noc!“ povedal Jack, zobral vankúš a čo najrýchlejšie odkráčal do obývačky.

„Dobrú...“ zaželala Sam aj keď vedela ,že to vôbec nepočul. Vedela, že to nie je pre neho ľahké ale pre ňu to tiež nebolo. Musí sa okamžite vrátiť! Aj keď vedela ,že už ho nezachráni. Sam si ľahla do postele a pritisla k sebe vankúš. „Dúfam, že Daniel na niečo príde.“ Zašepkala si pre seba a zatvorila oči. Spánok sa dostavil okamžite.

„Pane?“ Sam zakašľala. „Pane? Kde ste?  Ste v poriadku?“

Sam ležala na tvrdej zemi a jej rana jej nedovoľovala vstať. Posledné čo si pamätala bolo ,že padala a potom pocítila náraz . Ako je možné ,že ešte žije? Ten náraz jej mal polámať všetky kosti v tele?

„Pane?“ skúsila to ešte raz a skúsila sa pohnúť.

„Nie! Nehýb sa!“  zavolal niekto.

Sam položila hlavu na jej pôvodné miesto. „Čo sa deje, kde je plukovník?“

„To nič, budeš v poriadku. Som Keira.“

Sam zaostrila očami a uvidela dievčinu, ktorá držala v ruke džbán.

„Čo sa stalo?“

„Vykonávala som rituály, keď  som započula rachot. Chrám nad nami je veľmi nestabilný, stále padajú stropi.“

„Takže je to chrám?“

„Áno. Tu máš. Napi sa trochu.“ Keira k nej nahla džbán a Sam si uchlipla trochu studenej vody. Striaslo ju. Keira pokračovala ďalej. „Našla som vás. Je zázrak ,že ste prežili.“

„Plukovník?“ opýtala sa Sam.

„Ten druhý?“

Sam prikývla.

„Zachránil ťa, nedopadla si na zem ale na neho. Keď som vás našla, nechcel ťa ani pustiť.“ Keira sa zasmiala.

„A ako je tom?“

Keira zvážnela. „Jeho zranenia sú vážne, má polámaných hrozne veľa kostí a...nemôžem mu pomôcť.“

„Kde je?“ vyzvedala Sam. Keira kývla na stranu. Sam sa so bolestným výkrikom posadila.

„Nie, nevstávaj!“ Keira sa ju snažila prinútiť ľahnúť ale Sam sa postavila a pomalým krokom sa presunula k Jackovi, ktorý nehybne ležal na zemi. Sam spadla na kolená a rukou mu prešla po vlasoch. Odtrhla si z trička kúsok látky a začala mu utierať špinavú tvár. Vlastne nevedela ani prečo to robí. Možno zo zúfalstva...

„Jack nesmieš mi umrieť!“ zašepkala. „Je toľko vecí, ktorých ti musím povedať!“  Sam si položila hlavu na jeho hrudník. Chcela počuť jeho srdce...ale nepočula nič. „Jack!“ vykríkla. Pokúšala sa nahmatať mu pulz. Keď ho nenašla, nedbala na svoje zranenie a začala s prvou pomocou. „Jack neodchádzaj mi! Milujem ťa!“ povedala a pobozkala ho ne líce. Až teraz si uvedomila aká je jeho pokožka studená. Obrátila sa na Keiru. „Vedela si to! Ako dlho?“ Sam sa postavila ale zamotala sa jej hlava a tak znovu padla na zem.

„Čo ako dlho?“

Sam sa na ňu pozrela s uplakanými očami. „Ako dlho je už mŕtvy?!“

„Pár hodín.“ odpovedala Keira. Sam začala ešte väčšmi plakať. „Ale jeho posledné slová boli: Milujem ťa, Sam.“

„Prečo mi to hovoríš? Chceš aby som sa trápila ešte viac. Zomrela mi matka, teraz otec a teraz mi smrť zobrala aj moju lásku!“

Keira si k nej čupla. „Chceš aby bol živý?“

„Ako sa tak môžeš pýtať, jasné ,že chcem znovu počuť jeho hlas, ktorými hovorí vtipy a vždy ma rozosmeje.“

„Môžem ti pomôcť ale musíš mi dať povolenie.“

Sam nevedela o čom hovorí ale teraz jej bolo všetko jedno. „Dávam ti povolenie!“ povedala.

Keira sa narovnala a hneď nato osvietilo miestnosť  jasné svetlo...

TBC